22. Dobré dielo

A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša. Flp 1, 6

Toto nádherné prisľúbenie Božieho pôsobenia z Listu Filipanom nás uisťuje, že Ten, čo v nás dobré dielo začal, ho i dokončí. Pán je s nami, vedie nás cestami, drží nás za ruku, učí nás, chráni si nás. Nevzdal to s nami, nevzdáva a dokončieva dielo, ktoré v nás začal.

Ježišovým narodením sa naplnilo mnoho z proroctiev o Mesiášovi. Izraeliti napríklad vedeli, kde sa narodí – preto predsa práve do Betlehema dokázali poslať troch mudrcov. To, čo bolo predpovedané o Jeho narodení, sa všetko naplnilo – rovnako ako sa naplnia všetky slová, ktoré Pán povedal. Boh sa nám prihovára. Verše Biblie môžu byť semienkami nádeje v našom živote, prísľubom, že Hospodin neprestáva dokončievať svoje dobré dielo.

Mala som 32 rokov a snívala som, že sa vydám. Dlhý čas som nosila vo svojom srdci slová proroka Izaiáša: Už ťa nebudú volať opustená… budú ťa nazývať vydatá a tvoja krajina dostane manžela. (Iz 62, 4), modlila som sa za budúceho manžela, ale prestávala som dúfať. Myslela som si, že zostanem len ja a Boh. Slovo v mojom vnútri mi našepkávalo, že Boh plní, čo sľúbil. Stále viac a viac som si uvedomovala, že On je mojou prvou láskou. A viete čo? Napokon mi dal i manžela.

Modlím sa, aby naša nádej bola v Bohu, aby sme nikdy neprestali snívať, aby sme sa zamerali na Božiu vernosť a dobrotu. Nech nám v tom pomáhajú slová Svätého Písma.

Flp 1, 3 – 11

23. Dobré slovo

„Hľa, blíži sa čas,“ znie výrok Hospodina, „keď uskutočním to dobré slovo, ktoré som prisľúbil domu Izraela a domu Júdu. V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyrásť spravodlivý výhonok, ktorý bude vykonávať v krajine právo a spravodlivosť.” Jer 33, 14-15

Boh narodením svojho Syna uskutočnil dobré slovo, ktoré prisľúbil Izraelu. V príbehu o narodení Ježiša Krista sa stretávame s viacerými inšpiratívnymi postavami. Zvestovateľmi udalosti boli anjeli. Zjavili sa pastierom. Mali pre nich dobré slovo, dobrú správu, radostnú zvesť – narodil sa Spasiteľ.

Pastieri videli znamenia, počuli slová a rozhodli sa reagovať. Asi nečakali, že budú oslovení anjelmi, že sa stretnú s Kristom. Nehodnotili svoj vzhľad, pôvod, postavenie, nadprirodzenosť zjavenia, ale šli sa pozrieť, čo sa deje v Betleheme. Plní údivu z množstva anjelov našli Máriu, Jozefa a nemluvňa. Nádherné je, že si všetky tie udalosti, svoje prežívanie, slová, čo počuli, nenechali len sami pre seba, ale rozprávali to všade. Oslavovali a velebili Boha, za všetko, čo počuli a videli.

Skúsme tento rok pristúpiť k betlehemskému príbehu, ako keby sme ho počuli prvýkrát. Nechajme sa ním osloviť, premeniť, podeľme sa s ním. Pastieri žasli nad tým, čo videli v Betleheme a neváhali o tom povedať aj iným ľuďom, ktorí zostali v údive. Túžim, aby betlehemské tajomstvo vyvolávalo v nás každý deň takú radosť a údiv ako u pastierov. Nech príbeh svätej noci je pre nás vždy nový a nikdy nie všedný.

Lk 2, 8 – 20

24. Kráľ

Prisúdi právo ľuďom úbohým, poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy. On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, i chudobného, ktorému nik nepomáha. Ž 72, 4. 10 – 12 

Starozákonné proroctvá hovorili o narodení kráľa. Izrael asi čakal niekoho, kto príde na svet v paláci a z trónu bude vládnuť národu. Ježiš svojím narodením v maštali zbúral všetky tieto predpoklady. Mnohí aj preto v Jeho časoch nepredpokladali, že by mohol byť zasľúbeným Mesiášom. Ježiš sa pred 2 tisícročiami stal darom pre svet. Aj v tomto čase nás stále obdarúváva, veď apoštolom povedal, že bude stále s nami. Z lásky sa nám denno-denne prihovára.

Vianočné sviatky majú veľa symbolov. Jedným z nich je i betlehem – postavičky rodičov, dieťaťa, divákov a zvierat, pri ktorých si niekedy počas trhov robíme fotky. Pracujeme, pečieme, upratujeme, nakupujeme, zdobíme celé dni a týždne a kdesi vo všetkom zhone a tlaku zapálime poslednú sviečku na adventnom venci a vytiahneme z krabice rodinný betlehem. Ježiško v jasliach sa pre nás napokon môže stať rovnakým symbolom ako napr. sob Rudolf.

Keď budeme tento rok stáť pred betlehemom, zahľaďme sa na figúrku malého bábätka a nechajme svoje srdce precítiť, že kráľ všetkého sa práve z lásky k nám vzdal slávy, narodil sa v chudobe, zomrel na kríži. V oboch prípadoch ako najbiednejší z biednych. Čím viac mohol dokázať svoj záujem o nás, svoju lásku?

Ž 72

25. Neboj sa 

Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. Lk 1, 30 – 32

S anjelmi sa v príbehu o narodení Ježiša stretávame často  – Zachariášovi povedali o Jánovi, pastierom o Ježišovi, Jozefa varovali vo sne pred Herodom a predovšetkým Gabriel navštívil mladučkú Máriu. Stretnutie s nimi bolo nadprirodzené, ich prítomnosť vyvolávala strach, hovorili o Božej vôli, moci, sláve. My možno nič podobné nezažijeme, ale to neznamená, že v našom živote nemôžeme zaznamenať Božie pôsobenie. 

Často si jemné Božie vedenie uvedomujem pri darčekoch. Nejeden raz sa mi stalo, že som dostala to, o čom som snívala a nikomu neprezradila. Ale v pamäti mi zostali najmä tie chvíle, kedy som sa sama  nechala viesť spočiatku možno zvláštnym nápadom – napr. kúpiť bábovkovú formu, vziať strúhadko na ceruzky na stanovačku. Pred niekoľkými rokmi som sa pár dní pred Vianocami pustila do šitia deky pre kamarátku. Čakala bábätko, čochvíľa mala rodiť, tak sa mi to zdalo vhodné. Až po vystrihnutí dielikov som si uvedomila, že všetko je v ružovej – ale ešte stále som nevedela, či to bude dievčatko. Bolo. A viete čo? Tá kamarátka chcela deku, len ju nestihla zohnať.

Keď nás Boh oslovuje – či nezvyčajne nadprirodzene, či úplne obyčajne – môžeme si byť isté, že má dobrý plán. Nech sa ocitneme kdekoľvek, v akejkoľvek situácii, nebojme sa, Boh je s nami. 

Lk 1, 26 – 38

26. Byť darom

Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán. Lk 1, 45

V prvej kapitole Lukášovho evanjelia čítame o stretnutí dvoch tehotných príbuzných. Obe počali nadprirodzeným Božím zásahom. Obe zrejme potrebovali pomoc či podporu. Mária sa stala darom pre Alžbetu v posledných mesiacoch tehotenstva, zároveň Alžbeta obdarovala Máriu hneď pri príchode slovami povzbudenia. Aj ja môžem byť oporou pre niekoho druhého a zároveň sa tak môže napĺňať Pánova vôľa.

V poslednom čase sa zamýšľam i nad tým, pre koho môžem byť darom. Spomínam si pritom na to, ako sme koledovali v našej dedine. Nebolo typicky zimné počasie, všade sa roztápal sneh a bolo veľa vody. Nie všade nám ľudia otvorili. Deťom bolo už zima, snívali sme o teplom čaji a troške oddychu. Spoza domov, ktoré stáli pri ceste, na nás pozerala drevenička. Otvorila nám staršia pani, ktorá nás s radosťou privítala. Bola sama. Pozvala nás dnu a uvarila najlepší čučoriedkový čaj, aký som pila. Jej prijatie a ľudské teplo bolo pre nás požehnaním. Naše koledovanie a piesne zas boli pre ňu vzácnosťou. Toto stretnutie bolo darom pre nás i pre ňu.

Chcela by som, aby ľudia vo vianočnom období zažívali viac takýchto príbehov ako zhonu. Modlím sa o pokoj, radosť, vzájomnú blízkosť, aby sme nezabúdali, že si môžeme byť navzájom darom.

Lk 1, 39 – 56